Chýba pár hodín a neblahý, nepríjemný rok bude za nami. Vírus, protesty, zúfalstvá, očakávania a pochybnosti môžeme šmahom ruky zastrieť očkovaním. A to i napriek tomu, že v dnešnom svete si nemôžeme byť ničím istí. Nebráni nám v tom veda a výskum, 21 storočie je nepochybne technologicky kdesi inde, ako keď L. Pasteur presadil očkovanie a pripravil vakcínu proti besnote. A predsa, v jednom sme rovnakí. Vtedy i dnes musí pokrok čeliť prekážkam, nie byrokratickým alebo teologickým, ale praobyčajnou nedôverou, hlúposťou a dezinformačnou kampaňou. Už vyše 200 rokov máme povinnú školskú dochádzku, každou reformou sa snažíme vycizelovať vzdelávanie, zavádzame moderné informačné technológie, vymieňame knihy za tablety a počítače, učíme sa poznávať svet, ako si predĺžiť život, ale ak príde k tomu, či veriť medicíne alebo facebooku, tak z vedcov a výskumníkov sa stanú diletanti a z farmaceutického priemyslu sa vykľuje globálna mafia s kadejakými záujmami, len nie s úmyslom pomôcť človeku. Ak niekto dostane na vysvedčení samé jednotky, ešte to neznamená, že si svoj život zariadi správne, že pochopí ako funguje svet, aké nástrahy na neho číhajú, ako má predísť katastrofe, nešťastiu či pandémii. Tento svet je príliš zložitý a i keď už vieme prečo sa v lete blýska a v zime sneží stále sú tu tajomstvá ktorých vysvetlenie nepoznáme. Nikto to presne nevie, všetci sa učíme, celý život sa učíme, ale kam zaradiť človeka, ak neverí, že stojí na pevnej zemi, že voda, ktorú každodenne pije nie je otrávená a očkovanie myriady ľudí nie je podvod. Nemožno ho začleniť ani do tej najvyhradenejšej kategórii agnosticizmu či nihilizmu. Sedí iba s jedným, s teóriou poznania Jára Cimrmana – externizmom. My ale nežijeme na javisku divadla, žijeme tu v reálnom čase a v reálnom prostredí.
Existuje množstvo teórií prečo ľudia veria hoaxom viac ako vedeckým časopisom. Bežný občan zamestnaný v práci, starajúci sa o rodinu o živobytie nemá čas čítať odborné články, porovnávať, analyzovať a potom niekedy na sklonku dňa blahodarne vyhlásiť, Covid-19 naozaj existuje a prevencia, očkovanie sú cesta ako ostať zdravý. Dopracovať sa k pravde je ťažká cesta, objaviť celú podstatu nášho sveta, možno nikdy nedokážeme, vieme že nie sme všemocní, preto prijímame malé riziká, lebo i to je cesta ako skvalitniť svoj život a dožiť sa vyššieho veku.
Kliknúť na neoverenú a často i nelogickú informáciu, či dokonca na vyslovenú lož je omnoho jednoduchšie, behom pár sekúnd vieme ako to je, vieme kde je vinník, kto za to môže. V jednoduchosti je možno krása, ale pravda má zložitejšie kontúry. Ako sa teda vyhnúť infodémii? Môžeme to len tak, ak uveríme vede, vedeckým inštitúciám a ľuďom, ktorí celý svoj život zasvätili tomu, aby poznali malý kúsok pravdy v celej tej mozaike života. Štúdiá a výskumy hovoria, že človek ľahšie odmietne konšpiráciu a hoax, ak už dopredu pozná hoci len čiastočné logické a vedecké vysvetlenie. A tu sme zaspali. Slováci sú náchylní veriť v konšpirácie a už v prvej vlne sa im v hlavách rodili všelijaké teórie. Čo sme urobili? Nič, len presviedčali, aby ostali doma a nosili rúška.
Čo robia médiá? Máme tu RTVS, ktorá tejto téme či už v správach, alebo iných reláciách venuje podstatnú časť svojho vysielacieho času. No zväčša sú to témy prečo nosiť rúško, ako tráviť čas v izolácii, prečo sa nestýkať s inými ľuďmi, koľko máme infikovaných, koľkí sú v nemocniciach. Časom to človeka unaví, prepne kanál, prečíta si facebook a zrazu úľava. Veď nám nič nehrozí. Médiá by namiesto odporúčaní, zákazov a usmernení mali viac informovať, prečo a ako sa vírus šíri, ukázať ho v mikroskope, vysvetliť prečo napadá zdravé bunky, ako funguje vakcína. Prečo neveriť hoaxom a konšpiráciám. Prečo sa neobávať väčších komplikácií po zaočkovaní. Televízia už dávno mala krátkymi šotmi vyvracať nezmysly šíriace sa internetom, vysvetľovať ako funguje vakcína, dokazovať že ten vírus tu naozaj je, prezentovať ťažký smrteľný priebeh ochorenia v rizikových prípadoch, oboznamovať verejnosť ako sa taká vakcína vyvíja, prečo jej výroba trvala tak málo času a pri iných nie. Prečo sa musí mraziť, prečo je dobré zaočkovať čo najviac ľudí. Neustále dávať dôkazy a učiť ľudí dôverovať. Nie raz za týždeň, ale každý deň.
Vládna koalícia namiesto žabomyších vojen už dávno mala vypracovať stratégiu boja proti konšpirátorom. Opozícia by aspoň na čas mala zahodiť deštrukčnú kampaň na likvidáciu protivníka a občas prísť i s niečím konštruktívnym, prinajmenšom nenahrávať konšpirátorom. Tí už totiž používajú sofistikovanejší spôsob mentálnej transformácie. Okrem slovných a obrázkových informácií šíria videá, kde pod dojmom inteligencie a odbornosti vystupujú ľudia v bielych plášťoch a vysvetľujú prečo sa neočkovať. A čo robí štát? Akú kampaň vedie proti ohlupovaniu národa?
Ako na to zareaguje vzdelávací systém? Čochvíľa sa deti vrátia do škôl, často prídu z prostredia nainfikovaného infodémiou, niet pochýb, že budú presviedčať iných, že pravda je iná. Vrátiť sa hneď k povinnostiam a nechať deti v domnení, že všetko je inak, nie je správna cesta.
V neposlednom rade je to na každom z nás, či si necháme otĺkať hlavu fantáziou o irealite, alebo budeme veriť ľuďom, pre ktorých je ich práca, koníčkom, vášňou a celoživotným poslaním. Ja im budem veriť, tak ako verím vodičovi autobusu, že ma odvezie kam chcem, alebo doktorovi že mi predpíše správny recept.
