Fico-Blaha, symbióza moci a ideológie

Autor: Radúz Burčák | 3.8.2020 o 11:25 | Karma článku: 5,76 | Prečítané:  1058x

K modernej spoločnosti nepochybne patrí i moderná ľavica.V strane Smer po odchode mnohých umiernených sociálnych demokratov ostali vo vedení 2 výrazné a žiaľ i radikálne naladené osobnosti. Neprikloní sa strana k extrémnej  ľavici?

Fico-Blaha, symbióza moci a ideológie

 

    V čase, keď bol Fico pánom na ihrisku, nikto, ani v tak v multilaterálnej strane akou bol Smer – v starej verzii – sa  neodvážil začať ju trieštiť. Príchodom nového lídra sa už ničomu nedalo zabrániť. Pellegrini,  hoc sa  snaží byť iný,  buduje si štandardnú umiernenú sociálnu demokraciu, aká na Slovensku určite má svoje miesto. Zaujímavé je personálne zloženie ďalších novoosadlíkov a tých pozostalých. Kto  trochu predvídal mohol si otestovať znalosť našej politickej scény, hlavne  teda na jej ľavej strane. Pellegrini-Raši, to asi nikto nepochyboval, sám som bol zvedavý kam sa zaradí Erik Tomáš. Jeho vybrúsený jazyk a zlomyselné poznámky by ho určite zaradili k Ficovi, no po úvahe, sám zistil, že pre jeho kariéru by to bolo nevýhodné. U Pellegriniho sa bude musieť troška krotiť a možno ani nie – uvidíme. O tom, že Blaha neostane pri Ficovi pochyboval málo kto. Vlastne ani nemal na výber, bolo by to trochu mimo reality, ak by vrana k vrane nesadla.

   Ľuboš Blaha,  poslanec za stranu Smer, člen Slovenskej akadémie vied, odborný asistent na Akadémii Policajného zboru, autor mnohých publikácií, je tým čím je - presvedčený komunista. Na tom by ešte nebolo nič zvláštneho, ak by táto veta práve skončila, ale ona nekončí, Ľuboš Blaha je totiž premotivovaný , zaujatý, nepriateľský, arogantný, ale hlavne paralogicky a tendenčne zavádzajúci. Odkiaľ sa to všetko môže koncentrovať v jednom akademickom mozgu? Nie je to mamonárstvo, ktoré z  poslanca urobilo celebritu fantazmagórie, dezinformácie a politickej ekvilibristiky, je to úprimná láska k totalitným a represívnym režimom. Ak takýto človek masíruje mladé študentské hlavy svojim skriveným videním sveta, tak nepriatelia ľudu sa môžu stále báť. No nemusíme siahnuť hlboko do dedukcie, aby nám vyšlo, prečo tandem Fico-Blaha ustál.

   Ich vzťah k novembru 89 je takmer rovnaký, s jedným rozdielom, zatiaľ čo Fico ho akosi prehliadol, Blaha hovorí – ďakujeme komunisti. Ale Fico je dlhšia kapitola, Blaha, žiaľ jasným príkladom, ako sa patogénne zárodky minulosti nedarí a zrejme ani nikdy nepodarí vyhnať na perifériu politického života. Prečo je tomu tak? Je na to jednoduché vysvetlenie, zatiaľ, čo Fico tápe v preferenciách a snaží sa o zmŕtvychvstanie otca sociálnych balíčkoch a lesku dávnej slávy, Blahovi ani nejde o preferencie a slávu ale o revolučnú zmenu spoločnosti o ideologickú transformáciu kapitalizmu na rekomunizmus a samozrejme likvidáciu strašiaka liberalizmu.

    Osobnosť človeka, ani tak neprezrádza jeho interakcia s priateľmi, večierkami pri káve, či spoločnými chvíľkami s rodinou niekde na vidieku, ale práve osobnostné výpovede v súkromí, kde je sám so svojimi myšlienkami a názormi. Tam je úplne slobodný, neviazaný žiadnymi konvenciami a pravidlami, tam môže vyjadriť presne to čo cíti, čo si myslí. A práve tam Blaha ukazuje svoju pravú tvar. Držiac v ruke pero, aby umocnil dojem intelektuála, v pozadí mu pózujú ikony dávno zašlých revolučných vrahov a so svojim typickým sarkastickým výlevom sa snaží byť presvedčivý.

    Blaha kritizuje  otvorenú spoločnosť filozofa Poppera a nadáciu ktorá je dotovaná Sorosom, ak niekto nevie, čo to je, Blaha mu to vysvetlí, ak si niekto prečíta čo to je, Blaha mu vysvetlí, ako to skutočne je. Na mušku si vyberá liberálne skupiny, ktoré hlásajú práva menšín, slobodu, globalizáciu či menší vplyv štátu na život jednotlivca. Namiesto vecnej argumentácie, v ktorej by bol iste nepresvedčivý, vybral si však falošnú zbraň, hľadá individuá z tábora, ktorý tak nenávidí  a ktoré napíšu čokoľvek (vrátane fyzickej likvidácie), len aby nepriateľa – jeho - zdiskreditovali. Všade v každom tábore sa nájdu užitoční idioti, čo šíria nenávisť a zlo, prinajlepšom lož. A Blaha nájde taký príspevok - možno sa zahral na trolla a napísal ho sám - a podľa toho klasifikuje celú skupinu, ako násilnícku, arogantnú, nedemokratickú a škodlivú. Tak dopadla i Slovenská debatná asociácia, ktorá pracuje s podporou ministerstva školstva, Erazmu či ministerstva spravodlivosti. Pričom táto asociácia je len obyčajný debatný spolok mladých ľudí, ktorí chcú participovať na spoločenskom dianí – no strašné. To, že  rozmýšľajú, argumentujú a hľadajú odpovede sa neokomunistom predsa nemôže páčiť. Oni v tom majú jasno, tak ako Blaha. Rezultát je jasný, i táto asociácia je financovaná Sorosom, Trubanom, americkým veľvyslanectvom, a preto musí byť logicky stelesnením všetkého zla. Blaha vo svojich príspevkoch z každej nadácie, čo mu nesedí  urobí Sorosovu, americkú, západnú a liberálnu , čo pochopiteľne máme vnímať  ako niečo, čo ohrozuje našu štátnosť a suverenitu. Vo svojej „dedukcii“ dospel dokonca  k tomu, že za jeho nezvolenie za člena delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy môžu Američania. Úprimne, jemu by sa taký rýchlokurz správnej argumentácie a dedukcie určite zišiel.

    Vo svojich statusoch Blaha účelovo využíva abduktívne myslenie, kde  využíva síce databázu hypotéz a faktických udalostí, ale pridáva im subjektový hodnotový postoj, čím devalvuje celú pôvodnú myšlienku. Takto  vytvorí negatívny obraz o komkoľvek a čomkoľvek. Nemá význam rozoberať jeho statusy, všetky sú vedené jedinou myšlienkovou paralógiou, podfarbené uštipačnou artikuláciou. Nepochybne mu ide o vyvrátenie danej podstaty veci, jej integritu a objektívnosť a prerobiť ju na novú realitu.

   Vždy k podstate a objektívnosti pridáva svoje hodnotové videnie sveta. Jeho statusy by som skôr ako útok na  demokraciu, nazval útok na zdravý rozum. Jeho vystupovanie potom ako ukážkou chorobnej ctižiadosti. No nejde len o novú realitu, ide mu i o zosmiešnenie protivníka a vyzdvihnutie seba. Z toho potom vyplýva i jeho fóbia z kritiky. Toto nie sú normálne duševné procesy, Blaha skôr ako na súd by mal patriť na psychologické vyšetrenie. Evidentne má problém s reálnym videním sveta a v 50. rokoch minulého storočia by určite patril k represívnej zložke výkonnej moci.

    Prečo je však Blaha v strane Smer a nie v marginálnej KSS, či v strane  Vzdor, ktorá má podobnú hodnotovú orientáciu? Iste  by tam svojim balastom poriadne pokorenil znudenú a skostnatenú mlaď, ale na popularite  týchto strán by to veľmi nepridalo. Z opačného konca jeho aktivity v strane Smer – z pochopiteľného dôvodu nevadia Ficovi – budia hneď dvojakú rolu. Okrem čisto pragmatickej úlohy prilákať voličov týchto marginálnych strán, ideologicky zafixovaných v bubline marxizmu-leninizmu i voličov ideologicky dezorientovaných, ktorých viac ako ultraľavicová doktrína láka nostalgia za babičkiným lekvárom, žltou malinovkou či letnou dovolenkou na Šírave, má za úlohu pripomenúť voličom že na „všetkobezplatné“ sa myslí i v modernej sociálnodemokratickej strane komunistického typu – pri Ficovi o to viac. Reálkomunisti v strane KSS, Vzdor či medzi nevoličmi alebo inde roztrúsení sú kvapkou na politickej scéne, ale pridá sa to ak potečú do koryta vymyté Smerom, ktoré tak  vysychá.

   Blaha pri Ficovi zahniezdil ako baktéria v čreve. Obaja vedia, že Blahove statusy a jeho križiacke výpravy proti liberalizácii a globalizácii, nepriamo atakujúc  EÚ a priamo napádajúc „všetkoamerické“ nijako neublížia reformne a sociálne naladenému elektorátu, ba čo viac, môžu pritiahnuť i skalnú časť postmečiarovských smerákov a konzervatívnu čriedu s mladíckym vzhľadom, ktorým nestačí čo majú, hlavne im chýba „silný tatko“ čo sa o nich postará. Bláha si môže pokojne hovieť v ostatku stáda, čo nedávno - aspoň na loge - zmenilo smer a pokojne môže vypúšťať ten svoj toxický odpad, pretože stádo to robí. A jeho pokrvný brat sa bude môcť čím skôr vyfarbiť, ako inak – do červena.

   A ak sa zahráme na prognostikov, vyjde nám niekoľko možností, ak ide o budúcnosť ľavice na Slovensku, Pellegriniho Hlas – sociálna demokracia nemá ten akčný rádius ako Fico za starých čias, má však prijateľnejšie jadro, jeho preferencie sú síce v dvojcifernom čísle, ale až budúcnosť ukáže, či to nie je nadnesené. Smer pravdepodobne už nedosiahne 2 ciferné číslo  bude rád ak prelomí 5 % kvórum na vstup do parlamentu.  Úspech bude hľadať v radikalizácii viac doľava, na hrane medzi ľavicou a ultraľavicou. Možno niečo ako nemecká Die Linke. To čo tieto dve strany nikdy nezmažú a čo bude brzdiť  ich radikálny  vzostup sú kauzy minulosti. Preferencie týchto politických strán dnes a ich skutočný elektorát sú však dve odlišné veci, v každom prípade nie sú závislé ani tak na tom, ako budú hrýzť a kopať, ako na prešľapoch a lapsusoch novej vlády.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Marca

Pán premiér, ľudia to nepokazili. Pokazili ste to vy (píše Samo Marec)

Mali ste jednu úlohu, tak nekričte.


Už ste čítali?