Všetci gauneri sa spojili, aby odstavili Harabina a stranu VLASŤ, ale to sa im nepodarí!
Takto znie predvolebný spot najväčšieho nášho martýra, ochrancu a spasiteľa tradície a suverenity, čistoty a kresťanstva, pred hnusným skorumpovaným západom, EÚ, NATO, pred liberálmi, mimovládkami, demokratmi, ESETom, Kiskom a ďalšími. Zoznam tých jeho nepriateľov by nemal konca. Absolutórium však mala jeho invektíva na novodobých nepriateľov štátu: „všetci títo špinavci sa spojili, aby k moci dostali svojich vyvolených.
U Čaputovej sa im to podarilo, to im ale nestačí, chcú pokračovať úžerníkom Kiskom, feťákom Trubanom, gorilým mláďaťom Beblavým, či falošným kresťanom satanom Hlinom.“ Vo svojej zúfalej snahe prekročiť magických 5% zašiel až tak ďaleko, že pani prezidentku spojil s Kočnerom a jej úradovanie preklenul s podvodnými prieskumami. Berúc do úvahy že Šefčovič je v tom istom pomyselnom tábore establishmentu, si Harabin navaril prisilnú kávu. Označiť voličov prezidenta za špinavcov, je nie len trúfalé a arogantné, ale priam bezočivé.
Aby však vysvetlil úbohému tvorstvu, prečo sa sem tam i na nás usmeje slnko, tak nemohol opomenúť skorumpované média, ktoré dezinformujú ľudí, nehovoria pravdu, propagujú a favorizujú tých, ako ich Harabin, tak hanlivo opuncoval -špinavcov. Čo z jeho prejavu teda vyplýva? Zdá sa, že nikto z toho jeho hniezdočka o tom nepochybuje, Slovensko je tá najhoršia krajina v akej sa dá žiť, vyvolení tú kradnú, klamú a korumpujú. Žiť tu je trápenie, vykorisťovaná väčšina je hluchá, slepá a manipulovaná. Ale čo s takým úsudkom postmečiarovského syndrómu?
Možno je tu poľahčujúca okolnosť, ktorá ho môže ospravedlniť, a to, že za toľkými paragrafmi, čo mu preleteli hlavou, už neostalo miesto pre súdnosť, ba ani realistické videnie sveta. A morálka? V jeho ponímaní je to len egocentrická kategória frustrovaných ambícii. Ale zhrňme si to, podľa Harabina – berúc do úvahy s akým pátosom a vzrušením sa driftoval svojim výkonom – tu máme 2 rozdelené svety, svet špiny, korupcie, kolaborantov, gaunerov a žumpy spoločnosti, ktoré – a Harabin to mal iste na mysli – skorumpované prozápadné média nekriticky velebia a honosia priam ako Slnečný štát a Harabinovu dedinu, ktorá vo svojej prostote, čistote a ušľachtilosti všetko to zlo vidí a chce mu čeliť.
Niečo nám to pripomína, však? Stačí vymeniť pár slov a vrátime sa do antagonistickej minulosti, kde zlí sú na západe a dobrí na východe. Na to ako dobrý je ten východ ho stačí počúvať pár minút. A sme v údive, no nie nad „pravdou“ , ktorú trúbi do sveta, ale nad schopnosťou, ako sa mu podarilo do tak krátkeho časového úseku zmestiť toľko lží, poloprávd a hejtov.
Na to aby človek skompiloval v jednom mozgu toľko marazmu a jedu musí byť , ak opomínam mentálnu nerovnováhu, iba jediné vysvetlenie, a to je neschopnosť nebyť videný. Niekto skrátka nevie odísť, prehrať, zmieriť sa s neúspechom, sklamaním, prehrou. Jeho široké lakte hrabú po sláve viac, ako úprimná snaha niečo zmeniť. Nie len v našej spoločnosti, ale kdekoľvek na svete sú takí ľudia, môžu byť dobrí otcovia, synovia, vlastenci, ale dať im moc, je riskovať, že na úkor jeho videniu sveta, stratíme samých seba.